Nie je to tak zlé.

3. ledna 2017 v 9:45 | Jana F. |  Orchidea a jej postrehy.
Sedela som na káve v malej kaviarničke a čakala na muža, s ktorým som sa mala stretnúť. Miestnosť bola malá ale zato veľmi útulná a cítila som sa veľmi príjemne. Nemala som rada preplnené kaviarne v nákupným centrách. Necítila som sa pohodlne a sama sebou. Pociťovala som ,,neistotu" a ,,nesvojnosť".
Okolo mňa sedelo len pár ľudí. Najviac som sa však všimla jeden pár. Muža asi po 35 a mladú slečnu, ktorá mohla mať niečo cez 20. A možno sa vekom mýlim. V dnešnej dobe si už nie som istá, ani v tomto smere Rozpačitý

Nemávam vo zvyku načúvať cudzím rozhovorom, ale tento sa mi natlačil do uší úplne sám. Rozhovor som sa snažila ignorovať, no nešlo to. Slová boli silnejšie ako moje nemé myšlienky.
Prehodila som si vlasy na druhú stranu ramena, narovanala chrbát a sústredila sa.
Ona, neznáma slečna s krásne bohatou blond hrivou sedela opretá o stoličku a snažila sa načúvať niekomu kto si hovoril muž. On, namakaný maco s egom amerického prezidenta. Jeho istoty o úspechu bolo počuť na celú kaviareň. Jasne dávala najavo kým je. A kto sme my. Všetci naokolo. Sme nuly. Lebo ,,on" je ten najväčší.

Ona len sedela a nič nevravela. Nechala si radiť od muža, ktorý si pestoval výšku ega než penisu. Nechala sa presviedčať akú má malú pravdepodobnosť úspechu nájdením si práce sama v Anglicku. Lebo ,,on" tam už predsa 5 rokov žil. A my ostaní to nedáme, lebo iba on je ten naj. Celý ich rozhovor sa zameriaval vylúčne na jeho potreby. Dievčina mu uverila. Bolo mi jej ľúto, tak ako sebe samej v jej veku. Keby nás už na školách učili ako sa mať rád a veriť si, nikdy by sme netrpeli depresiami a pocitmi menejcennosti. I ja som kedysi bola tak hlúpa a verila každé jedno slovo mužom.
Bála som sa namietať, bála som sa, že ma potom muž nebude chcieť - bez ohľadu na to ako krásne ste - vy to vtedy nevidíte a ani to neviete. Časom mi došlo, že jediný strach, ktorý som v sebe v tých rokoch pestovala, bol strach zo samoty. Lenže potom prišlo obdobie temna a samoty a ja som zistila, že viem veľmi dobre tancovať i v hlbokých tmách.
Nie je to tak zlé. Až samota mi otvorila oči. Vtedy som sa naučila aj milovať samu seba. A v tom období som pochopila, že nemusím nikomu prikyvovať a načúvať niečomu čo sa mi nehodí.
Nie je to tak zlé ako by sa na prvý pohľad zdalo.
A možno sa len mýlim. Slečne to asi bolo jedno. Bez úsmevu si miešala cappucíno. Asi je už taká. Ja si spomínam, že som sa stále usmievala. A to sa mužom páčilo iba na začiatku,potom som už bola veľmi milá a vraj si zaslúžim niekoho lepšieho.
Nie je to tak zlé, datˇnajavo kým som. A pokiaľ chce byť muž so mnou, bude ak ma prijíme takú aká som. Usmiatu a spokojnú. Ale na takého si ešte musím počkať.
Ako som dopíjala svoju kávu, zabudla som aj na neznámeho muža, s ktorým som mala ten deň stráviť. Neprišiel a ani nenapísal. A bolo mi to jedno asi to tak malo bytˇ. Nebol pre mňa vhodným kamarátom na tanec na tenkom ľade. Ak by to bol tak silný egoista ako pán pri vedľajšom stole, nedopadlo by to dobre. Mrkající

Ono to nie je až také zlé, piť kávu osamote v kaviarni plných párov. A pokiaľ sa trápite nemusíte. Väčšina z nich šťastnými nie sú. Oni sa len boja byť samy so sebou a tak svoj život strácajú s nesprávnymi cicavcami. Njalepší cicavec na svete je jednoznačne pes. Možno Vám poserie koberec, ale nie život.
A pokiaľ ste samy a nemáte nikoho, lebo nik normálny sa nenašiel, nezúfajte. Dnes sa pekne oblečete a vyrazte niekam len tak, kam Vás to už dlhší čas ťahá. A budťe naplno samým sebou. Je jedno či si muž alebo žena. Užívaj si tie chvíle spoznávania sa.
Nie je to tak zlé byť chvíľu sám.
Jana F.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 modni-hity1 modni-hity1 | E-mail | Web | 3. ledna 2017 v 10:07 | Reagovat

Krásny blog super článok pozývam ťa na moj blog na ktorom práve prebieha sutaz
Dufam ze sa zapojis
DAUJEM :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama